• Spolu to dáme

        • Adaptácia detí na prostredie MŠ

                  Nástup dieťaťa do MŠ je veľkým medzníkom v jeho živote. Odlúčenie od matky, vstup do nového cudzieho prostredia, zvykanie si na nových ľudí a na život s pravidlami,...situácie, ktoré dokážu poriadne zalomcovať s psychikou malého dieťaťa, ale i rodičov. Sme tu preto, aby sme pomohli zvládnuť nástup vašich detí do MŠ čo najlepšie. Adaptačné obdobie, ktorým nové dieťa v MŠ prechádza, má u každého iný priebeh. Niektoré deti túto zmenu znášajú ľahšie a šikovnejšie si privyknú na nové prostredie a osoby. Iným prináša tento nový začiatok veľké problémy - deti sú plačlivé, odmietajú komunikovať s deťmi a dospelými. To všetko preto, že dieťa je odrazu v novom prostredí a musí sa s tým vyrovnať. Rozdiel pri zvládaní tejto situácie je aj u dieťaťa, ktoré bolo až doposiaľ celý čas so svojou mamou, v porovnaní s dieťaťom, ktoré bez problémov ostávalo aj s babičkou, či inými osobami.Stáva sa, že aj dieťa, ktoré má doma mladšieho súrodenca sa ťažšie adaptuje. Jednoducho mu závidí, že bude mať celé dopoludnie mamu len pre seba  a ono musí byť v MŠ.

                  Dieťa, ktoré nastupuje do MŠ si so sebou neprináša len nové papučky, pyžamko, či obľúbenú hračku. Prináša si svoju jedinečnú psychickú výbavu, temperament, ktorý určuje, ako bude reagovať v novom prostredí. A v jednej triede sa stretne niekoľko takto odlišných temperamentov....
                  Pre prijatie mladšieho dieťaťa do MŠ je  preto nutné, aby prichádzalo do kolektívu so základnými zručnosťami v oblasti sebaobsluhy a hygieny, tj.dokázalo sa najesť, napiť, umyť si ruky , aspoň čiastočne sa obliecť a bolo schopné používať toaletu. MŠ je potom pre najmenšie deti tým prostredím, kde nejde len o postráženie v bezpečnom prostredí, ale aj o rozvoj jeho poznávacích, motorických, verbálnych schopností, rozvíjanie jeho sociálnej zdatnosti, pestovanie pracovných zručností atď.

                 Samozrejme, veľmi dôležitým spojencom v celom tomto procese je rodič. Na začiatku adaptácie dieťaťa na MŠ je rodič významným spolutvorcom. Občas sa však stáva, že práve rodič je článkom adaptačných problémov dieťaťa, keď nechce svoje dieťa ,,pustiť do sveta". Vtedy puto medzi rodičmi a deťmi nie je elastické, ale zväzuje ich vzájomná závislosť. Z toho je zrejmé, že úspešné zvládnutie adaptácie je veľká úloha nie len pre dieťa, ale aj pre rodiča. Je veľmi dobrým pocitom preberať dieťa, ktoré už neplače...čo je potechou i pre rodiča. Pre učiteľky je však len začiatok úspechov, pretože počas ďaľších dní a mesiacov sa okrem dodania pocitu bezpečia, usilujú zapojiť dieťa do spoločných činností, rozvíjať samostatnosť, zručnosti, či rečové schopnosti u dieťaťa.

                  Častou domnienkou rodičov je, že ich dieťa sa už ,,musí" vedieť hrať s druhými, mať kamaráta. Ak to tak nieje, obávajú sa, že ich dieťa je smutné, samotárske. Lenže spoločná hra v tomto veku nefunguje prevažne bez spolupráce s dospelým, alebo starším dieťaťom, ktoré je riadiacou osobou hry. 3 - ročné dieťa je vo vývojovom období, kedy sa režimu a pravidlám len učí. Jeho hra je individuálna, deti sa hrajú vedľa seba, ale ich činnosť ešte nemá charakter spolupráce. Tá vzniká až po treťom roku a MŠ je ideálnym prostredím k jej rozvoju.

                  Aby všetky spomínané adaptačné a neskôr aj výchovno - vzdelávacie procesy u dieťaťa napredovali, je dôležitá pravidelná dochádzka vrátane pobytu na odpoludňajšom spánku. S nástupom do MŠ začne byť dieťa častejšie choré a imunita je viac oslabená. Intervaly medzi chorobami a tým aj prerušenie dochádzky do MŠ sú často opakujúce sa  a preto môže byť adaptácia zdĺhavejšia, alebo po choreobe sa začína adaptácia nanovo. Rodič má za úlohu priviesť dieťa do kolektívu skutočne doliečené a je dobré ak ho podporuje v tom, že situáciu odlúčenia zvládne, chváli ho, pripravuje ho na pekné zážitky, ktoré ho po návrate do MŠ čakajú. 

          Rodičov môžeme ubezpečiť, že tých príjemných zážitkov si ich deti užijú podstatne viac, ako tých menej príjemných - uplakaných, súvisiacich s prvým odlúčením od rodičov.

          Takže na záver:  ,,Spolu to dáme..."  :)